Nový Vlčí Jazdec

                                                                           Kapitola prvá

                                                                                     1

                                                                           Odhalenie cesty

Príbehov z čias keď sa staré svety len formovali z príbehov o dobyvateľoch, hrdinoch, bohoch a démonov je možno nájsť aj inde. Tento sa odohrál za čias keď v Hadaiku vládol mocní a krutý Gotar Sutech ktorí vládol malej ľudskej populácii ktorí tu ostali po veľkej vojne ktorá sa odohrala na mieste ktorej meno sa už dávno zabudlo a mnohým ostatným bytostiam ktoré obývajú Hadaikum.

V tých dobách žil pri upetí veľkej Harovej skaly ďaleko na Notosovej strane od Tartara v malej dedinke Galabosar ktorá je známa v celom Hadaiku výrobou svojich brnení a zábrany ktoré su povolene iba osobnej stráži Sutecha a nik iný ich nesmie vlastniť. Tajomstvo výroby celého brnenia nepozná ani jeden kováč tie sa zostávajú iba v Sanane ktorá je hlavným mestom Notosovej strany Hadaika a je centrom hlavnej vojenskej zložky Sutechovej armady.

Aj Galabosar je rozdelení na častý v ktorých bývajú kováči ktorí sú špecializovaný na konkrétne častý brnenia a zábrany a je prísne zakázané komunikovať s inými Kováčmi s inej sekcie o výrobe. Je to dedina ktorá funguje na presne stanovených pravidlách a zákonov ktoré udržujú Paladiny Gotara ktorým sa nik neodváži vzdorovať. Sú to bytosti ktoré sú dva metre vysoké a široké ako dvaja silnejší muži dokopy, ruky majú silne a dlhé a pri chôdzí su prirodzene rozpažene, chôdza je kolísavá do strán čo sa dá očakávať keď sú obrnený silným a pevným pancierom ktorý  sa vyrába tu a nohy nesú aj Váhu pevnej postavy, koža je šupinatá a červenohnedej farby zo žltým pigmentom na hornej častý tela rúk a chrbta. Miestny ľudia ich volajú Mogrely a deťom sa hovoria rôzne strašidelne príbehy aby sa ich báli a hlavne aby počúvali svojich rodičov. To je deťom vštepovane v každej rase.

Tato dedina je postavená z modrastého kameňa ktorí povrchom pripomína drsní pieskovec a sú na seba poskladane troj boky my kvádrami a strechy sú z hnedo-kovoveho povrchu ktorí je na každom dome. Dedinka je jediná ktorá ma tuto výhodu oproti ostatným v Hadaiku. Každý dom je v skutočnosti malou elektrárňou ktorá produkuje elektrinu slnečným žiarením a napája kováčske nástroje ktoré sú potrebne na výrobu zbroje a zábrany. Mnoho ľudí ktorý počuli o Galabosarskych Kováčoch závideli že sa im tam žije dobre keď nemusia pestovať zeleninu ani ovocie a nemusia chovať ikrasov na obživu a ľudia musia im ešte posielať časť potravy.

Neraz sa v dávnej minulostí pokúšali ľudia vzbúriť proti Sutechovmu rozhodnutiu že dedina bude oslobodená od ostatných dedín a takmer sa vyrovná Sanane mestu v ktorom sa bytostí v ňom prebývajúce  sú slobodne a nie sú viazane mnohými obmedzeniami ktoré potláčajú slobodnú vôľu ľudských obyvateľov. Už mnoho ľudí ktorí obývajú dnešné Hadaiko sa samy pýtali prečo sa ľuďom zakazuje štúdium a KA-aleserum ktorí vlastne vymyslela ľudská rasa už dávno, prečo je otázka každý deň kladená mnohými ľuďmi v mysli, prečo myslená a každý deň kladená mnohými ľuďmi medzi sebou a prečo nahlas nekladená otázka mnohými ľuďmi. KA-aleserum je teraz veľké tajomstvo pre tých ktorí ho stvorili a dlhé veky ho používali.

Slnko už zapadalo za veľkú skalu a svetlo strácalo svoju silu nad krajnou a moci sa zmocňovala noc. V domoch sa rozvievali nočne svetla a všetci sa pripravovali na nočný spánok. V uličkách kde vládlo ticho sa občas zatúlal zvuk kovových škripotov nočných hliadok Paladinov a kontrolovali či je všetko v poriadku. V tu noc do mesta prišiel karavan ktorí mal vyzdvihnúť ďalšiu zásielku brnený a zábrany a zároveň doniesol surový materiál kovu z ktorého sa vyrábajú. Každý kováč priniesol všetko čo za mesiac vyrobil a vyfasoval presne množstvo vzácneho kovu z ktorého mal vyrobiť nove častý brnenia či zbrane podla špecifikácie. Každý kováč v meste sa už vracal domov sprevádzaný hviezdnou oblohou a teplým nočným vánkom a chystal sa na spánok a pripravený že zajtra sa vrátia ku každodenným povinnostiam.

 No len na konci mesta na samom okraji pri hraniciach hustého lesa v osamelej chalúpke žil Seram ktorí každý deň vyrábal chrániče rúk pre obávanú Sutechovu osobnú stráž.  Bol to starší muž ktorí bol v dedine nie ani obľúbený ale ani populárny, Seram sa snažil byť neviditeľní a s nikým nebyť s nikým za zle. Mal 16 ročného chlapca menom Keram ktorí však v skutočnosti nebol jeho vlastný syn ale ujal sa ho pred 16 rokmi. Vtedy mu ho zveril jeho pravý otec ktorí prosil Serama aby sa o neho postaral najlepšie ako sa dá, aby ho ochránil že je dôležitý pre budúcnosť Hadaika, ma sa o neho starať ako o vlas neho syna do  chvíle kým si pre neho nepríde jeho poručník. Dokonca mu dal aj 10 Rutenov aby neprezradil Keramovi že nie je jeho vlastný syn. Muž ktorí mu dal na výchovu chlapca ktorí sa objavil nečakane tak isto aj zmizol. Od tej doby ho naozaj vychovával ako svojho a dokonca aj sám tomu uveril a neuvedomoval si že jeho čas konči a Keram sa musi vrátiť tam kam patri.

 V tu noc keď sa to ma všetko začať sa v lese nepohol any jedyni listok stromu ani steblo trávy.
,, Klop, klop´´ Ozvalo sa. Seram sa postavil spoza stola za ktorým sa posadil aby sa navečeral po odovzdaný a vyfasovaní materiálu. ,, Klop, klop´´ sa ozvalo znova. ,,A áno už idem. Seram sa priblížil ku dreveným dverám a pomaly ich otvoril a z temného objatia noci sa vynorila štíhla a dlhá postava zahalená do čierneho odevu s dlhým čiernym plášťom. Seram sa s mužom v priateľskom objatý zvítali a kráčali k stolu kde bolí štyri stoličky. ,,Halter dlho sme sa nevydelí čo ta privádza do Galabosaru?´´ V miestnosti zavládlo ticho ktore tam zavládlo aj pred 16 rokmi a to Seramovy pripomenulo. No netrvalo dlho pretože vonku sa pravé ozvalo otváranie vonkajších dverí a Seram vedel že je to Keram ktorí prišiel pravé z nočnej hliadky ktorá je povinná pre všetkých chlapcov od 15 do 19 rokov.

,, Ahoj oci, vonku nie je nič nového všetko je ako vždy´´ ked vchádzal a zbadal že otec nie je sám ostal ticho. ,, Otec?´´ spýtal sa nervózne bol tiež plachý. Seram zdvihol právu ruku a ukázal ňou na prázdnu stoličku vedľa neho. ,, Sadni si prosím musíme sa porozprávať o tvojom odchode z Galabrosu. Musíš odisť s Halterom a to hneď už som ty zbalil veci ktore vraj budeš potrebovať. Keram sa hlboko nadýchol a chcel niečo povedať ale nedalo sa mu to nevedel čo ma povedať. Jedine čo mu šlo von boli slzy aj keď nevedel prečo vlastne. ,, No poďme už dnes ma do mesta prísť Jalo. Musíme odisť skôr ako vojde do dediny tak si zober veci a ideme.´´ Keramovy trhalo telom chcel vedieť čo sa deje všetko sa mu zdalo také rýchle a nesúvislé. Ale vedel že ak mu to hovorí jeho otec je to pre jeho dobro. Preto sa zdvihol obliekol a zobral batoh s ktorým chodil do lesa keď mali kurz prežitia s ostatnými chlapcami. Kým sa pripravoval sa Halter a Seram postavili ku dverám a v mihu oka sa hlboko objali ako by sa lúčili navždy. ,, Prosím postaraj sa on ho´´ Halter sa letmo pousmial a povedal: ,, Áno postarám a tam kam ideme mu bude dobre neboj sa.´´ Posledne slova už započul prichádzajúci

 Keram ktorí sa teraz postavil vedľa otca a mal postoj ako by čakal že všetko nie je naozaj a že je to len vtip. Ale vtip to nebol bola to skutočnosť. Keram sa chcel s otcom objať ale Halter ho hrubo zdrapil za ľavé plece a stiahol ho ako by nevážil nič. ,, Nie je čas musíme isť Jalo už je blyslo musíme isť. ´´ Kerama tlačil dopredu cez dvere ktoré sa rozleteli a silno buchli o stenu. Keram sa chcel obzrieť ale Halter aký by vedel čo chce urobiť a postrčil ho a tak silno zvrel prsty že mal pocit že mu ich drví na prach. Keď už boli ďaleko od rodného domu kde prežil skoro každý deň svojho života  Halter uznal že je už čas aby chlapca pustil zo zovretia. Kerama teraz predbehol a rukou naznačil že ma isť za nim ale potichu. Muž si prehodil čiernu kapucňu cez hlavu a šiel po tmavej uličke po ktorej Keram ešte nikdy nešiel. Pravé si uvedomil že vošiel do inej časti dediny v ktorej ešte naozaj nikdy nebol. Ale hlavou mu teraz prebehla jedna myšlienka a zároveň kráčal za mužom ktorí  sa pohyboval po uličkách ako by tu poznal každú ulicu a každý kút. Ako sa mohol dostať do inej sekcie dediny bez toho aby prechody medzi sekciami nestrážili Paladiny. To je teraz otázka ktorou sa Keram zoberal a nasledujúc  Hatera ktorí šiel raz vľavo prikrčení pri zemi potom ľahko ako by nič potom zas utekal v pravo až kým sa nedostali na hlavnú ulicu ktorá viedla k veľkej brané ktorá bola priamo v strede dediny. Halter sa zastavil poobzeral ako by niekoho čakal zdvihol pravú ruku a prehrabol si dlhšie vlasy, vtedy si všimol že ma na ruke čosi zvláštne čo pripomína to kožu Pascesi ktoré otec nosil aspoň raz za mesiac. Oh ako teraz keď na ne mysli si uvedomuje že mu už otec chyba a ako by to už bola večnosť. ,,Keram?´´ opýtal sa neznámy hlas. Z tieňa vystúpil vlk ktorý mal veľký a hustý sivomodrý kožuch a na čele mal krásnu bielu korunku, teraz už aj zabudol že Hater ma niečo zvláštne na ruke, bol fascinovaný a zároveň aj prekvapený že v dedine je živý vlk.

 ,,Si Keram však? Tým že vlk prehovoril zrozumiteľnou rečou, sám stratil reč a tak mu ostalo iba pokývanie hlavou v znamení súhlasu. Hater vedel na chlapcovi že je v šoku a tak zaňho začal hovoriť, a vtedy sa chlapec pozrel na Haltera a bez slov mu naznačil že ďakuje, pomaly sa otočil k vlkovi ktorí si pravé sadol a celu scénu s pohľadmi sledoval. ,,Áno toto je Keram, a musíme sa dostať do Afalosu čo najskôr.´´ Vlk sedel a prehodil hlavu nabok.  A znova prehovoril a to zas Kerama fascinovalo.,, Áno ale nemôžeme použiť nič z toho čo by nám to urýchlilo a preto musíme isť peši až za hranice Galabosaru a musíme splniť ešte niečo popritom.´´ Hater sa pousmial usmial sa a pozrel sa na chlapca ktorí ani nevedel že pravé začína jeho veľké dobrodružstvo ktoré zmeny chod udalosti v podsvetí. ,, No dobre pôjdeme už čoskoro sa tu objavia paladinovia akurát sú na druhej strane braný. ,, Ako to viete?´´ vykríkol nadšene Keram a sledoval že sa ani neobzeraju a vedia o situácii v okolí. ,,Na to aby sme sa pohybovali tak aby sme na nič nečakane ako sú paladiny alebo iná stráž používame tieto lokatorí živých bytosti.  ´´ Ukázal Halter. ,,OK ideme, nemáme veľa času po ceste sa ty všetko vysvetlí to sa neboj.´´

 Zavelil vlk, zdvihol sa a vykročil hrdým krokom na Notosovu starnú dediny a s veľkou ľahkosťou sa dostali na samy okraj dediny a to aj cez veľké bludisko spletitých úzkych uličiek. Keram žasol ako sa vlk s veľkou ľahkosťou pohybuje. Keď sa dostali na poľnú cestu ktorá patrila medzi najmenej používane v Hadaiku začali spoza horizontu svitať rane lúče slnka ktorý začal postupne rozjasňovať krajnú ktorá bola doteraz zahalená v rúšku tmy a ktorá im pomohla nenapadne sa pohybovať dedinkou. ,,Tak Keram je na čase aby si sa oficiálne stal Academanom Amestrianskej Ligy. Zdvihni pravú ruku a polož ju na tento meč. Začal prísne a priamo hovoriť čo ma robiť. Keram nevedel čo to ma znamenať ale sľúbil svojmu otcovi že bude poslúchať všetko čo sa mu povie, a ako to mal aj vo zvyku poslúchol, vystrel právu ruku a uchopil meč ktorý Halter vytiahol spod teraz už nie čierneho ale zelenkastého plášťa, Keram si ani nevšimol že plášť zmenil farbu. Meč bol vo chvíli ako ho Halter pustil taký ťažký že Keramovu ruku stiahlo takmer k zemi, ale v ďalšej chvíli keď ho chcel chytiť druhou rukou aby mal viac silí sa meč mierne rozochvel a jeho hmotnosť bola teraz nepatrná.

 ,, Prekvapený? ´´Keram bol v tranze a slova ktoré mu kládol Felimas znelý ako slabá ozvena v studni. ,, Dobre teraz ma ale počúvaj pozorne tento meč je tvojim osobným nástrojom a priateľom, pomôže ty pri tvojom štúdiu v Afalose a aj na iných miestach našej Ligy ale to neskôr, staraj sa oňho pozorne.´´ Felimas sa otočil a začal kráčať smerom po takmer zabasnutej a takmer vôbec nepoužívanej ceste. Horsky priesmyk ku ktoremu maly namierene bol jediným skutočným miestom ku ktorému sa bytosti celého kraja približovali len keď museli a aj vtedy sa snažily byť čo najďalej. V okolí sa hovorí že to miesto je samé prepadlisko a že je to nebezpečná oblasť aj pre technológie ktoré používala Setova armáda aby oblasť dostali pod kontrolu.

,,Prečo ideme po tejto ceste ktorá vedie priamo na Asdarovske plane? Spýtal sa Keram keď sa prestal pozerať na meč ktorého čepeľ bola ako by poskladaná z malých kvádrov z modrastého kovu ktorí sa na svetle zdal akoby matný ale na dotyk bol hladky. ,, Hmm, kde by si ty schoval ty niečo veľké a tajne aby to nikto nenašiel, nevyhľadával a nepredpokladal že sa to tam nachádza?´´ Spýtal sa ho Hater a pritom rukami šibrinkoval a prstami odrátaval prirovnania ktoré povedal. Keram sa zamyslel a pritom kráčal za Felimasom a vedľa Haltera ktorí sa usmieval akoby povedal niečo čo vie iba on. Cestou sa Keram rozhliadal po okolí a pozeral ako sa vietor ktorý bol plný raných vôni ktoré si Keram zametal ešte z detstva pohrával s dlhou a uskov trávou ktorá sa kolísala v pravidelných rytmoch. Obloha ktorá ešte pred chvíľkou čierna ako jazera Eheromu a posiata striebornými hviezdami ktoré vypadali ako strieborný prach ktorí bol v každej kováckej dielny v Galabosaru je teraz čisto modra bez oblakov či obláčikov. Z korún blízkych stromov lesa sa zdvihy malé kŕdle Sivasov, to sú malé šupinaté potvorky ktoré  majú hnedé oči, špicatú hlavu s hrebenom malých ostni dlhy krk ktori pri lete je ohnutý s horní my končatinami na ktorých sú tri prsty, dvoma blanitými krídlami a dvoma pármi nôh  s dlhým ohybným a úzkym chvostom. Už bolo mnoho Sivasov na oblohe a lietali v užastnych formáciách a vytvárali mnohé prekrásne obrazce, to Keramovy znova pripomenulo otca s ktorým keď bol menši ležali po ocovej prací v tráve za domom a hovorili si čo im tie obrazce pripomínajú a dokonca si takto tvorili mnoho príbehov. Halter spozoroval na Keramovy že hlboko premýšľa, dobre vedel aké je to opustiť rodinu, priateľov, pred mnohými rokmi aj on musel odisť a preto mu nič nepovedal a nechal ho aby sa s tým sám zmieril a vyrovnal. Pomaly sa blížili k okraju lesa kde ich viedla už teraz úplné zarasnutá lesná cesta.

 ,,Už sme tu, teraz sa musíme rozdeliť.´´ Prehovoril zas z nenazdajky Felimas. ,, Keram teraz pôjdeš sám, ja a Hater musíme isť na jedno miesto na ktorom ta potom počkáme.´´ Toto čo povedal Felimas prekvapilo Kerama a začal ho premáhať strach a ktorý  dostaval sa mu až ku končekom prstov. Mal isť sám do Asdarovskych plany kde už mnoho bytosti tužiacich po dobrodružstve, zábave, zvedavosti  zmizlo a už sa nevrátili a ty čo sa vrátili (tých bolo naozaj malo) vraveli že sú tam samé prepadliska a trhliny v zemi ktoré sú zarastnuté a stále sa menia a nikdy neviete kedy sa pod vami otvorí zem a vy skončite mnoho a mnoho metrov pod zemou. Ta predstava Kerama roztriasla až na toľko že sa mu podlomili kolena a začal prosiť aby mohol isť s nimi a aby ho neposielali tam kde by mohol stratiť život alebo aby sa mohol vrátiť do bezpečia domova u otca v Galabosaru.

 ,, Keram.´´ Začal Halter s pokojom v hlase. Neboj sa tebe sa nič zle nestane.´´ Ako to? Spýtal sa zaskočený Keram, ktorý na malý okamih prestal plakať. ,, Neboj sa tebe sa naozaj nič nestane toto je jedna z mnohých oblasti patriacich Amestrijanske Ligy a preto sa ty nemôže nič stať a pamätaj čo ty povedal Felimas o tvojom meči. A naozaj už musíme isť prepáč, chod ale prosím stále rovno okolo bielych kameňov. Tie ta zavedú za Kadarom. ,, Kadar? Kto je zas Kadar.´´ Vykríkol Keram zo zlosťou v hlase. Už tých informácii a inštrukcii spolu s jeho nevedomosťou o situácii bola nad jeho limit. Felimas sa začal smiať a obrátil sa smerom k Haterovy a povedal mu niečo po tichu a začali sa smiať tak hlasno že to vytvorilo dojem že Keram bol iba na ich pobavenie. ,,No Kadar je miestnym pustovníkom a ten si teba vybral, ale ak sa chceš spýtať prečo teba tak ty hneď  musíme povedať že naozaj nevieme.´´ A ako ho spoznám? Spýtal sa už pokojne Keram. ,,Tento meč ta povedie je to meč ktorí nie je len na boj ale je to zaroven aj sprievodca a a osobní pomocník.´´ Keram prirodzene zakýval hlavou do bokov v geste že nechápe. Felimasovy sa okolo krku zaligotal jeho náhrdelník a to zbadal aj Hater.

 Prepáč už naozaj musíme isť. Halter a Felimas sa postavili vedľa seba a urobili par krokov v pred a ony akoby na jeden okamih zažiaril v žltom svetle, natiahli sa a zmizli v okamihu. V tu chvíľu bol Keram sam na okrajy lesa ho obklopilo ticho lesa v ktorom bolo počuť iba par Sivasov ako škriekajú, vysoko nad nim a predvádzajú užasne tvary. Kerama obklopil pocit samoty a strachu, zodvihol meč pozrel naň, nadýchol sa a vykročil v pred. Ako to urobil akoby sa oslobodil z neviditeľného objatia strachu a pocit šťastia a nadšenia ho zalial do celého tela. ,, Tak je to na mne a ja to zvládnem povedal si nahlas a vykročil priamo vpred ako mu povedal Hater. Stále si držal v ruke rukoväť meča ktorý vibroval keď sa mierne odklonil z daného smeru. Už nemyslel na to že tato oblasť je nebezpečná. Je pravda že vedel par puklín v zemi ktoré boli čisto čierne a nebolo vidno na dno dier. Les bol čoraz viac a viac tmavej ši a stromy boli čoraz vyššie a koruny stromov čoraz hustejšie, sem tam narazil na ostrovy mladých stromov ktoré akoby čakali kedy sa im uvoľní miesto aby ho zaplnili. Kde boli koruny stromov redšie tak na zemi rástla dlhá a ostra tráva ktorá bojovala o tu trochu svetla a tvorila dlhé koberce zelenej plochy a medzi nimi rástla dlhá rúrkovitá rastlina ktorá mala zvláštnu vlastnosť, pri každom fuknutí vetra vydávala slabý piskľavý zvuk. Keram sa rozhliadal a pri tom nervózne zvieral rukoväť meča a hladkal neznámeho pustovníka Kadara.

Cesta cez les trvala cely deň a slnko ktoré nebolo vôbec miestami vedieť sa už blížil k horizontu a chystá sa odovzdať svoju moc noci. Keram sa rozhodol nájsť si nocľah ale nemal žiadne veci na postavenie prístrešku ktorí si nechal doma a na ktorý bol zvyknutý pri kurzoch prežitia. Už ho skoro zaliala panika a úzkosť samoty vlastne je to prvý krát čo je takto ďaleko od domova a sám, no našťastie už dlhšie šiel popri strmej skalnej skaly a v diaľke zbadal otvor do jaskyne. ,, Konečne aspoň sa schovám a v jaskyni je stala teplota ktorá sa hody v týchto sparných dňoch ktoré su typické pre tuto periódu.´´ Už Vchádzal do jaskyne keď ho priamo vo vchode zahalila biela hmla a on mal pocit akoby pod nohami nemal nič pevného a a zaroven ho hmla prijeme uspávala až ho naozaj uspala a Keram po dlhom dny nového života zaspal pokojným a regeneračným spánkom.